7. apríla 2020
SK

Správa o činnosti za rok 2019

Jaskyniari počas 93 pracovných akcií sústredili svoje sily opäť do zaujímavých speleologických lokalít.  Pracovali vo viacerých krasových oblastiach a spolupracovali pri speleologickom prieskume s domácimi aj zahraničnými jaskyniarskymi skupinami.

Vajsáblova priepasť

Hlavnou pracovnou lokalitou klubu bola opäť Vajsáblova priepasť (Plavecký kras).  Od začiatku roka sa pokračovalo v ťažbe materiálu v západnej časti vstupnej šachty, pred Objavnou plazivkou. Kontinuálne prebiehali práce aj na konci jaskyne v tzv. Pieskovisku. Začiatkom marca navštívil lokalitu Miloš Hačo, ktorý nám prichádza pomôcť s výkopovými prácami. Pred ukončením akcie si všíma miesto, kde identifikoval prievan. O dva týždne neskôr začíname na vytipovanom mieste pracovať. Po zabezpečení veľkého bloku a následnej ťažbe kameňov prichádza prelomový objav. Jaskyňa sa nám konečne otvorila a ukázala nám prvých 40 m voľných priestorov.

Otec a syn Zvonárovci – Vajsáblova priepasť. Foto: J. Kondrček

Najväčší centrálny priestor dostáva názov Prezidentská sieň, podľa práve prebiehajúceho prvého kola volieb prezidenta SR. Objavy prichádzajú aj na nasledujúcich akciách. Postupne nachádzame Zabudnutú a Sintrovú sienku, v ktorých už jaskyňa nie je taká „rozbitá“ a vidno tu stopy po korózii. Z posledne menovanej sienky vedie veľmi úzka puklina, z ktorej však vanie prievan. Trvalo symbolických 10 pracovných akcií počas ktorých sme túto úzku kľukatiacu sa plazivku-Žabiu chodbu, častokrát namočení vo vode, rozšírili natoľko, aby mohol prísť dňa 20.7.2019 vytúžený objav. Ďalších 40 m voľných priestorov stálo sa všetku námahu. Po zmapovaní začiatkom septembra vieme, že Vajsáblova priepasť má aktuálne dĺžku 209 metrov a zatiaľ najhlbšie miesto, ktoré sa nám podarilo objaviť je v hĺbke 57 metrov. Objavom voľných priestorov sa otvárajú nové možnosti, speleologického prieskumu. Viac o objave sa môžete dočítať v samostatnom článku v Spravodaji SSS č. 4/2019.

Prepadlisko Šidlová/ Jaskyňa Hradisko D10

Práce na lokalite začínajú už koncom roka 2018. Nápadná priehlbina bola lokalizovaná v juhozápadnej časti kopca Šidlová (bezmenná kóta, 344 m) neďaleko Dechtíc v Dobrovodskom krase. Ešte v roku 2018 sa v sonde okrem prepadávajúcich kameňov nachádzal aj rôzny antropogénny materiál. V roku 2019 sa práce na lokalite začali koncom marca. Lokalita učarovala najmä T. Jurinovi, J Halamovi a M. Kubištíkovej. Postupne sa pridávajú skauti, jaskyniari, priatelia a aj rodinní príslušníci jaskyniarov. Práce od tohto dátumu prakticky neutíchajú. Ťažia sa kamene a hlina. Puklina sa mení na korózne rozšírený krasový kanál.

Korozívny kanál v Jaskyni Hradisko D10. Foto: T. Jurina

Korozívny kanál v Jaskyni Hradisko D10. Foto: T. Jurina

V hĺbke sa začínajú nachádzať pozostatky z  predchádzajúceho prieskumu (klince, drevo, motyka a iné). V minulosti tu pravdepodobne pôsobila partia okolo Karola Slamku z bývalej OS Chtelnica.  Taktiež sa pri postupových prácach podbetónovávajú určité nestabilné časti.  Najintenzívnejšie sa na lokalite pracuje počas leta od 15.7 do 19.7. Päť dní tu J. Halama a T. Jurina ťažili horninový materiál a neskôr betónovali nestabilné bloky vo vstupnej časti. Po intenzívnych výkopových prácach sa v októbri zamerala jaskyňa. Dosahuje dĺžku 23 m a hĺbku 11 m. Je založená na podobných zlomových štruktúrach ako Zbojnícka jaskyňa. Hlavná korozívna puklina smeruje na SV, smerom na Zbojnícku jaskyňu. Vzdialenosť lokalít je asi 750 m. Od konca októbra prebiehala v jaskyni inštalácia lanovky – alveku, ktorý v budúcnosti umožní bezproblémový transport vyťaženého materiálu až na povrch v relatívne menšom počte zúčastnených jaskyniarov. Od 7.12.2019 prišlo k zmene pracovného názvu Prepadlisko Šidlová na názov Hradisko D10. Výkopové práce v jaskyni pokračovali až do konca roka.

Jaskyňa Dezidera Horváta

V jaskyni Dezidera Horváta (Nitriansky kras) kooperovali naši členovia s jaskyniarmi z Tribča a Strážovských vrchov. Práce tu boli sústredené hlavne na mapovacie práce (zámery polygónových ťahov). T. Lánczos a F. Šípka navyše realizovali v júni odber vzoriek skvapovej vody z rôznych častí jaskyne a z jazierka v Jazernej sieni na stanovenie izotopového zloženia uhlíka (δ13C) v rozpustenom COa izotopového zloženia kyslíka ( δ18O) a vodíka  (δD) vo vode. Súčasťou odberu vzoriek bolo aj stanovenie pH a teploty v odobraných vzorkách. Výsledky budú spracované a publikované v odbornom časopise. Dlhodobým meraním teploty v najhlbšom mieste jaskyne pri jazierku sa zistila stabilná teplota vzduchu +12,5°C, čo jaskyňu radí medzi  jaskyne s najteplejšou teplotou vzduchu  v SR.

Bana (Rokľa na Zárubí)

Podávanie vedier na lokalite Bana. Foto: M. Zvonár

Práce a ďalší výskum záhadnej mohutnej depresie v južnom svahu Zárub (Plavecký kras)  inicioval V. Lukačovič. Ten pri zimnom prieskume koncom roka 2018 zaznamenal na jej dne odtopené miesto. Keďže nebolo jasné, či sa náhodou nejedná o antropogénny útvar (samotný názov Bana k tomu zvádza), rozhodli sme sa pre použitie geofyzikálnych prác. Zvolená bola odporová metóda elektrickej rezistivitnej tomografie. Práce sme realizovali počas apríla. Výsledky ukázali, že pod depresiou sa nachádza porušenie masívu s možnosťou výskytu jaskynných priestorov. Tie indikujú aj speleotémy rozhádzané po povrchu, aj priamo v depresii. Naviac, toto miesto možno aj z historických prameňov považovať za tzv. Rokľu na Zárubí, kde v minulosti pracovali jaskyniari okolo I. Vajsábla a J. Baniča. O výskume bol publikovaný článok v tohtoročnom Slovenskom krase č. 1/2019. Aj na základe týchto poznatkov sme na lokalite započali výkopové práce. Najväčšia pracovná akcia sa uskutočnila počas nášho letného jaskyniarskeho zrazu na Jágerke, kedy až trinásť ľudí vytvorilo ľudskú reťaz a vyhĺbilo sa cca 1,5 m3 kameňov a hliny. Spomedzi balvanov vanul citeľný chladný prievan. Ďalšia akcia sa uskutočnila až koncom septembra. Opäť prebiehali výkopové práce, no problémom zostáva nestabilita svahov a takisto fakt, že sme zatiaľ nenarazili na pevný masív.

Veterlínska sonda

Nezabúdame ani na naše dávnejšie rozpracované lokality. To platí aj o Veterlínskej sonde, nachádzajúcej sa v strede hrebeňa medzi vrchmi Čelo a Veterlín (Plavecký kras). Bola to vôbec prvá lokalita, ktorú sme ako mladí jaskyniari začali otvárať na prelome rokov 2000 a 2001. Súčasné práce tu naplno prepukli začiatkom septembra. Oproti minulosti sa tentoraz kopalo do hĺbky v takmer celom profile sondy. Tento postup sa ukázal ako správny a po zahĺbení o cca 2 m sa nám podarilo objaviť nové perspektívne priestory s dĺžkou asi 4 m tiahnuce sa v smere na Čelo. Práce tu pokračovali až do konca roka.

Ďalšie akcie

Okrem systematických prác na vyššie uvedených lokalitách sme sporadicky vykonávali prieskum aj v iných jaskyniach, ako boli Havranická jaskyňa (Plavecký kras), Malá skala (Plavecký kras), Lačniakove špáry (Plavecký kras), či Zbojnícka jaskyňa (Dobrovodský kras). Takisto sme sa venovali aj povrchovým prieskumom okolia Zárub, Veterlína, Havranice, či Čiernej skaly.

Lidarovými dátami objavený závrt na lokalite Vápenice. Foto: M. Zvonár

Na podklade lidarových dát sa nám podarilo identifikovať pri povrchovom prieskume nové závrty na lokalite Vápenice a Biela skala. Závrt na lokalite Vápenice (Kuchynsko-orešanský kras) by mohol byť v budúcnosti sondážne otvorený.

Tradične naši členovia pomohli s prácami na iných lokalitách spriateleným jaskyniarskym skupinám. Zúčastnili sme sa Zrazu malokarpatských jaskyniarov v Plaveckom Podhradí a aj Ukončenia sezóny bratislavských jaskyniarov na Košarisku. Spoločne so Speleo Bratislava sme úspešne zorganizovali už ôsmy ročník Speleoškoly v Borinskom krase, ktorá sa tak zaradila medzi stabilné každoročné podujatie pre záujemcov o jaskyniarstvo z radov verejnosti (www.speleoskola.sk). Začiatkom augusta sme opäť zorganizovali Jaskyniarsky víkend na Jágerke pri Majdáne. Prišli nám pomôcť naši sympatizanti, jaskyniari z Plaveckého Podhradia, Bratislavy a aj archeológ M. Sládok. Akcie sa zúčastnili aj dvaja absolventi tohtoročnej Speleoškoly M. Benetová a R. Pejskar. Pracovné akcie viedli na lokalitu Bana (Plavecký kras) a do Jaskyne sv. Leonarda (Kuchynsko-orešanský kras). Od konca leta sa začala intenzívnejšia spolupráca pri prieskume Dobrovodského krasu so skupinou OS Inovec. Člen V. Lukačovič bol od začiatku prítomný na výkopových prácach na novej lokalite – Jaskyni Sárka pri Dobrej Vode a zúčastnil sa aj ďalších akcií na lokalitách v územnej pôsobnosti OS Inovec.

Na konci septembra (28.9.2019) sme si uctili 90. výročie objavenia jaskyne Driny. Spolu s obcou Smolenice, Lesmi SR, CHKO Malé Karpaty a SSJ, sme pripravili kultúrno-spoločenskú akciu pre verejnosť. Podujatie malo za cieľ pripomenúť objaviteľov Jaskyne Driny (prednáška a výstava), ale aj spoznať povrchové a podpovrchové javy Smolenického krasu. Napriek sychravému počasiu hodnotíme podujatie ako úspešné, zúčastnilo sa ho množstvo návštevníkov a rodín s deťmi. V závere roka sme sa zúčastnili prác na osádzaní nového jaskynného uzáveru na jaskyni na Hornom Lúčne (Tribeč), ktoré organizovali miestni jaskyniari.

Súčasťou výročia jaskyne Driny bola aj návšteva Pukliny pod orechom (Smolenický kras). Foto: V. Lukačovič

Expedície

M. Vrbovský, E. Mikulášová a Š. Vaško sa zúčastnili expedície do Banátu v Rumunsku, ktorú organizovali jaskyniari z Moravského krasu. Pomohli s objavením nového vchodu do jaskyne Poleva a tiež na prieskume iných lokalít v okolí Gerníku. Účasťou prispel aj M. Kočkovský na expedícii Medúza v Kosove ako podpora jaskyniarskych potápačov. Š. Vaško úpenlivo pracoval s Moravákmi, či už na ich veľkých pracovných akciách v Moravskom krase, alebo tých, ktoré organizovali v Tisovci.

/Alexander Lačný/